Stratená v temnote

POKRAČOVANIE:

"Ďakujem, Treisy. Si naozaj veľmi milá." povedal Eliot a usmial sa. Vyšli sme po schodisku a zabočili sme doprava.

"Toto je tvoja izba. Kúpeľňa a WC je na konci chodby. Moja izba je hneď vedľa tvojej, takže...keby niečo, stačí zaklopať." zopakovala som a otvorila som dvere do svojej izby. "No...ja...mám niečo na práci, takže..."

"Ehm...chápem. Tak...zatiaľ." povedal Eliot a vošiel do svojej novej izby. Rýchlo som vliezla do svojej izby, zatvorila som dvere a hodila som sa na posteľ.

"Bože môj...On je tak SEXY!" zašepkala som do vankúša. nevedela som si pomôcť. Eliot je skrátka chlap pre mňa. Ale nie...ja som sa asi zamilovala! -Prebleslo mi hlavou. Chcela som sa nejako odreagovať a tak som si sadla ku klavíru. Otvorila som kryt a jemne som prešla prstami po klávesoch. Ozvali sa jemné zvuky klavíra. Milujem hudbu a tento klavír mi vždy pripomenie toľko spomienok...Začala som hrať svoju obľúbenú skladbu od Beethovena. Skladba však bola veľmi krátka. Zobrala som si noty na pieseň z Filmu Piráti z Karibiku. He´s Pirate...výstižný názov pre skladbu. Vtom niekto zaklopal na moje dvere. Vstala som, prešla som k dveriam a otvorila som ich. Stál tam Eliot. "Eh...prepáč. Ruším ťa?" spýtala som sa ho previnilo. Zabudla som, že Eliot na to nie je zvyknutý, takže mu to môže prekážať.

"Č-čo? Nie! Vôbec ma to neruší! Je to...prekrásne. Chcel som sa spýtať, či ťa nemôžem počúvať. Vieš, milujem hudbu a...už dlho som nepočul hrať na klavíri niekoho tak dobrého." povedal Eliot a rozplýval sa nad mojou hrou.

"Eh...keď chceš, pokojne si môžeš zahrať." ponúkla som mu. Eliotove modré oči sa rozžiarili šťastím. Torchu som sa zapýrila, lebo...mi to prišlo úžasné.

"Mohol by som?" spýtal sa, no nečakal na odpoveď a sadol si za klavír. Jemne pohladkal klávesy a začal hrať. Neviem síce, akú skladbu hral, ale veľmi sa mi páčila. Bola veľmi zložitá a náročná. Sadla som si k nemu na stoličku za klavírom a sledovala som jeho úžasnú hru. KeĎ skončil, pozrel na mňa s úsmevom. "Nezahráme si spolu?" spýtal sa.

"S-samozrejme!" súhlasila som rýchlo. "Počkaj. Musím nájsť nejaké dobré noty." povedala som a začala som sa prehrabávať v skrini na noty. O chvíľu som vytiahla noty The Myth- Endless Love. "Čo tak si zahrať toto?" spýtala som sa. Podišla som k nemu a ukázala som mu noty.

"Samozrejme. Je to pekná skladba, tak prečo nie?" povedal Eliot. Sadli sme si spolu za klavír na jednu stoličku. "Propravená?" spýtal sa ma. Prikývla som. "Tri, dva, jedna..." A začali sme hrať. Bolo to úžasné. Spoločne sme sa dopĺňali a znelo to nádherne. Keď skladba skončila, Eliot sa na mňa pozrel a nespustil zo mňa jeho prenádherné úžasné "svietiace" modré oči. Chcela som vedieť viac o jeho živote, no bolo mi hlúpe pýtať sa na to. "Eh...keď ža zaujíma moja minulosť, pokojne sa spýtaj." povedal Eliot, čim mi skoro vyrazil dych. Veď práve na to som myslela!

"Eh...tak dobre. No...ja...zaujímalo ma, odkiaľ pochádzaš a..." A začala som sa ho vypytovať jednu otázku za druhou. Vysypala som zo seba najmenej dvadsať otázok, keď ma Eliot stopol.

"Dobre, dobre. Ja ti teda poviem všetko od začiatku, súhlasíš?"

"Keď budeš taký dobrý." povedala som a posadili sme sa na posteľ, aby sme mali lepšie pohodlie.